V čase novembrovej revolúcie som mal 14 rokov a celkom dobre som chápal, čo sa vtedy dialo. Prežíval som eufóriu a radosť rovnako ako dospelí z toho, že diktatúra proletariátu končí. Náš učiteľ nám vtedy hovoril, že zmena k lepšej životnej úrovni nepríde hneď. Vraj to bude trvať 1-2 generácie, kým sa budeme mať ako na západe, pretože krajinu tvoria ľudia a ich mentalita sa len tak ľahko zo dňa na deň nezmení. Vtedy však asi ani on netušil, že zrušením vedúcej úlohy komunistickej strany, sa nezruší vedúca úloha komunistov v spoločnosti. Celkovo je síce životná úroveň vyššia a máme sa lepšie ako v roku 1989, ale je to hlavne zásluhou dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, v žiadnom prípade nie Ficových.
Aj po krátkom zaváhaní s Mečiarom začiatkom 90. rokov, pre mňa Milan Kňažko stále zosobňuje hodnoty ako čestnosť, slušnosť a spravodlivosť. Práve kvôli týmto hodnotám sa voliči, hlavne pravicových strán, na politikov vykašlali, prestali im veriť po sklamaní z kauzy Gorila. Pád vlády Ivety Radičovej už len predostrel kaviárovým socialistov zo SMERu s.r.o. červený koberec, a tí po týchto hodnotách teraz s úsmevom na tvári šliapú už druhý rok. Ak sa podarí týchto sklamaných voličov vyburcovať a presvedčiť ich, že sa stále oplatí za týmito hodnotami stáť a bojovať za ne, Robert Fico nemá šancu vyhrať. Nechcem za prezidenta človeka, ktorý sa 6 rokov v premiérskom kresle pripravoval na prezidentovanie, miesto toho, aby bojoval proti nezamestnanosti a pritiahol nejaku veľkú investíciu, ako bola KIA alebo PSA. (obe nie sú jeho zásluha)
Milan Kňažko má zo všetkých kandidátov najväčšiu autoritu a kvality, ktoré nedosahuje žiadny iný kandidát. Určite budem v marci v prvom kole voliť jeho a to hlavne z týchto 3 dôvodov:
1. Je dlho verejne známa osobnosť činná v politike a kultúrno-spoločenskom živote, preto je dobre čitateľný a jeho kroky su predvídateľné. Nie je mačka vo vreci, ako vačšina ostatných kandidátov.
2. Inteligencia a znalosť jazykov. Hlavne jazyk diplomacie, teda francúština, by otvorila Slovensku úplne nové možnosti na poli medzinárodných vzťahoch.
3. Humor. Slovami Daniela Krajcera:"Konečne máme šancu mať prezidenta, z ktorého sa nebudeme musieť smiať, ale budeme sa môcť smiať spolu s ním".
