Prečo ľudia bránia nespravodlivé a skorumpované systémy

Autor: Peter Wachter | 8.12.2012 o 16:58 | (upravené 8.12.2012 o 23:14) Karma článku: 15,24 | Prečítané:  2759x

Prečo sa ľudia silou mocou držia systému alebo inštitúcie aj keď je zjavné, že zlyhala a je nespravodlivá? Prečo sa bránia zmene, aj keď systém nefunguje? Prečo majú strany skorumpovaných gaunerov a zlodejov v našom parlamente takmer 3/4 mandátov? Hovorí sa, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži, alebo inými slovami, že parlament je obrazom spoločnosti. Je to však skutočne tak? Skutočne je naša spoločnosť taká zlá, aby mala takýchto reprezentantov? Myslím si, že to tak nie je, rovnako, ako to nebolo pred 15 rokmi, keď vtedajšia elita mala prsty dokonca v únose a vraždách našich spoluobčanov.

 

K zamysleniu sa nad týmito otázkami ma priviedol film Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Odpoveď som našiel v článku Current Directions of Psychological Science, v ktorom psychológ Aaron C. Kay vysvetľuje podmienky, za ktorých sú ľudia motivovaní brániť status quo: hrozba, závislosť, nevyhnutnosť a nízka osobná kontrola.

Najväčší strašiak súčasnosti je kríza. V čase krízy, tvrdí autor, chceme veriť, že systém funguje. Bránime systém, na ktorom sme závislí, zo strachu, že zmena by nám viac uškodila, ako priniesla úžitok. V jednom experimente, študenti, ktorí sa cítili závislí na svojej univerzite, obhajovali školskú politiku financovania - ale nesúhlasili s rovnakou politikou, ak prišla od vlády. Na druhej strane, ak sa cítili závislí na vláde, páčila sa im politika pochádzajúca od nej a nie od školy. Keď máme pocit, že zo systému nevieme uniknúť, tak sa adaptujeme. Staré známe z núdze cnosť zahŕňa aj súhlas s vecami, ktoré by sme za iných okolností považovali za nežiadúce.

Autor poukazuje na štúdiu, v ktorej účastníkom povedali, že platy mužov v ich krajine sú o 20% vyššie než platy žien. Tí, ktorí cítili, že s tým nemôžu nič urobiť, si tento rozdiel radšej ospravedlnili vrodenými rozdielmi medzi pohlaviami, akoby sa mali zapliesť s nespravodlivosťou systému. Človek by si myslel, že keď sú ľudia brzdení systémom, tak ho budú chcieť zmeniť, ale v skutočnosti, čím viac sú v ňom uviaznutí, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budú bagatelizovať jeho nedostatky.

S tým úzko súvisí aj nízka osobná kontrola: Čím menšiu kontrolu ľudia cítia nad svojimi vlastnými životmi, tým viac preferujú systémy a vodcov, ktoré ponúkajú zmysel pre poriadok a istoty.

Táto štúdia môže pomôcť tým, ktorí sú frustrovaní, keď sa ľudia nepostavia za to, čo by sa zdalo, že je v ich vlastnom záujme. Kay dodáva: "Ak chcete vedieť, ako dosiahnuť sociálne zmeny, musíte pochopiť podmienky, ktoré ľuďom bránia v tejto zmene a to, čo ich robí otvorených uznať, že zmena by mala byť nutnosťou."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.


Už ste čítali?